Určite ste všetci zažili pocit, keď niečo strašne ale strašne chcete ale keď sa Vám to nedarí dosiahnuť a ani sa k tomu nijako nepribližujete, aby sa to stalo skutočnosťou, tak už pomaly prestávate veriť, až nakoniec dôjde k zmiereniu sa so situáciu- teda to vzdáte.
Presne toto som zažívala posledné roky ohľadom môjho veľkého sna-cesty na Nový Zéland. Na túto krajinu som sa sústredila už ako malá nevedela som čo tam je ale mali sme doma taký obrovský atlas a Nový Zéland s Austráliou boli tak pomimo- tak ďaleko. Vtedy som si zaumienila, že tam raz pôjdem, samozrejme na zoznam som si napísala ďalších asi 130 miest, ktoré som dovtedy poznala J ale Novému Zélandu som dala topku. The Highest Priority! Počas štúdia cestovného ruchu sme mali mnoho seminárok a prác, kde bolo potrebné čosi vytvoriť (hlavne obkecať 😀 ) a tak keď sme mali rozoberať nejakú krajinu, jej marketingové aktivity a plány alebo aj iné zaujímavosti, tak som si vyberala Nový Zéland. Postupne som sa teda stále viac a viac dostávala do moci tejto úžasnej krajiny, strašne ma očarila aj bez toho aby som tam bola a zase sa mi prinavrátila túžba ju spoznať.
Po výške som mala jasný cieľ -dostať sa na Nový Zéland a zistiť, či je to ozaj také ako som si to vysnívala, či to bude naozaj moje Modré z neba. Hľadala som teda spôsoby a našla som si program, ktorý to mladým ľuďom umožňuje a hneď som sa tam teda pokúšala dostať-working holiday visas, šanca pre 100 ľudí zo Slovenska sa tam dostať na 1 rok. Žiaľ, neúspešne, pretože spustenie programu sa neustále posúvalo. Priebežne som si to teda sledovala ale zase som sa dostávala do stavu, že mi to asi nie je súdené tam ísť. V hlave sa mi už črtala moja nudná budúcnosť a začala som upadať do zimnej depresie, lebo nejak v tom období nevychádzalo nič. A tu, hľa, z ničoho nič mi prišiel email, že prišlo schválenie a podpísanie programu :). Neverila som vlastným očiam, že predsa sa to bude realizovať, ale pre istotu som si nedávala veľké nádeje, keďže stále keď sa na čosi teším tak to dopadne sa to nejak celé zvŕtne a tu som sa potrebovala vtesnať medzi 100 šťastlivcov.
Ale aký by to bol príbeh keby nemal happyend 🙂 ? Po všetkých problémoch s prihláškou, ktoré som absolvovala a iných klátikoch, čo mi popadali pod kolená som sa tam predsa dostala! Teda ešte som doma ale mám víza som v programe a už mi nič nebráni v ceste. Všetko to úsilie a snaha nevyšli nazmar ! Práve si pozerám letenky a už sa len rozhodujem, ktorý dátum potvrdím a moja nová etapa v živote môže začať. Strašne sa teším, lebo to bude ozaj niečo v čo som už snáď ani v kútiku duše nedúfala. Tento nový začiatok potrebujem práve teraz viac ako inokedy. Platí, že všetko má svoj čas a myslím, že toto je veľmi dobre načasované. Veď keď nie teraz, tak už kedy na to bude vhodnejšie obdobie?……teraz