Z čírej čistej nudy a precvičovania si pravopisu som sa rozhodla písať. Len tak dávať zo seba slovíčka jedno za druhým a možno tým vytvárať nejaké vety a časom aj súvetia . To precvičovanie pravopisu berme tak i/y , lebo čiarky som dávať nikdy nevedela a ani vedieť nebudem. Aj pri diktátoch som mala stále problémy s interpunkčnými znamienkami. Doteraz nezabudnem ako som dostala 2 z diktátu kvôli tomu, že som zabudla dať na konci vety bodku! Detskú dušu to vtedy zranilo a poznamenalo 😀 (srandu si robím-som človek čo si potrpí na iróniu). Spomínam však aj na opačné prípady J. Stalo sa Vám že ste neboli rozhodnutí či dať jedno alebo druhé tak ste to napísali, doškrtali a zakamuflovali tak, aby sa to dalo vyhovoriť učiteľke, že ste to mysleli práve správne? Ach, áno, párkrát mi to prešlo a nikdy nezabudnem na ten víťazoslávny úsmev keď som potom kráčala so zošitom k lavici. Tam teda treba hľadať počiatky nevinných klamstiev .
No ale nie o tom som chcela písať, vôbec nie, ale mne tie myšlienky len tak prúdia hlavou a ako tak prichádzajú tak ich rovno hádžem do Wordu. Mimochodom neznášam svoju novú klávesnicu, takú tu čo má aj numerickú časť. Je však výsledkom mojej šikovnosti , keďže po 3,5 roku sa mi podarilo poslať do dôchodku môj milovaný dell a bola som taká nažhavená do kupovania nového, že ma vlastne ani nenapadlo, že by trebalo checknúť akú má klávesnicu. Už len teraz vidím červené more ako som sa netrafila v písmenku a že kokos to bude treba opraviť ručne, že pohľadom sa to nespraví a vlastne samotná korekcia mi zaberie viac času ako písanie. Asi prvotný zámer precvičiť si písanie sa zmení na druhotný a prvotným bude precvičenie si čítania.
Neviem či by som si ten svoj nápad so zverejňovaním môjho vnútorného hlasu nemala radšej rozmyslieť, lebo už teraz to vyznieva mierne chaoticky a z pohľadu psychológov možno aj psychopaticky. Čo už mám jedinečný štýl písania, premostňovania myšlienok a spomínania si v zvláštnom časovom slede. Vyjadrovacie schopnosti balansujú jednoznačne na hranici úžasnosti a trápnosti a vo veľkej miere sa skôr prikláňajú na tú trápnu stranu. Teraz chápem moju učiteľku aké to mala ťažké, keď musela opravovať slohy a už aj rozumiem, že to opravovanie trvalo niekedy mesiace. Myslím že tomu človeku poprípade množnému číslu človeka- ľuďom, ktorí sa dostanú až k posledným vetám môžem zagratulovať, že práve zabili 5 minút svojho času čítaním ani neviem ako to nazvať, proste čohosi. Môžte si teda zatlieskať a v budúcnosti by ste sa mali vyvarovať čítaniu blogu, ktorý začína vetami ,,z čirej čistej nudy,,. Nakoniec si totiž uvedomíte, že práve teraz ste Vy v tom stave čírej čistej nudy a náhodou Vás napadne napísať čosi podobné a potom bude web zahltený podobnými článkami a to sa už potom obávam, že proroctvo o konci sveta v roku 2012 bude naozaj pravdivé :P, alebo ešte čosi horšie prečítam si jeden z Vašich článkov JA a moja premena z kukly na motýľa bude nezvratná .
V podstate píšem úplne od témy, lebo pôvodne som chcela napísať o veciach čo sa mi zvyknú diať, ale zjavne mal byť nadpis iný, nie žeby sa to už nedalo zmeniť, všetko sa dá ale už sa mi popravde nechce. Núti ma to však k záväzku, ktorý musím dať mojím verným čitateľom (určite sa nejakí nájdu a nehanbite sa zato a hrdo to prezentujte, kľudne sa bite do pŕs), že budem nútená napísať minimálne 1 ďalší článok ,, o veciach, čo sa mi dejú,,. Ako nie že by sa mi dialo nejak veľa vecí a už vôbec netvrdím, že by boli aj zaujímavé, ale kým sa dostanem naozaj odveci k veci, tak sa aj zžijem so svojou klávesnicou J a to si teda určím za svoj cieľ a zároveň výhovorku k písaniu. Teraz mi vlastne napadlo, že podobným štýlom som písala aj svoju diplomovku a tam som sa pri zhruba 80 stranách k veci ani nedostala 😀 .
Aleeeeeeeeee úžasný nápad som teraz dostala pomenujem svoj štýl – HIMYM, v ďalšom článku vysvetlím J . Vlastne možno nie v ďalšom ale v ďalšom ďalšom, podľa toho ako ma prúd myšlienok opäť zavedie J